Vitajte na mojom blogu! Verím, že sa vám tu bude páčiť a že sa sem ešte radi vrátite. Zajka

Zbytočnosť slova

2. února 2014 v 20:27 | Zajka |  (Ne)všedný deň
Nepatrne sa ku nej priblížil. Jemne ju pohladil po chrbte a ustarostene sa opýtal: "Si v poriadku?" Prikývla, no po chrbte sa jej rozbehli zimomriavky. Prečo to robí? Nemusí byť taký pozorný. Nikto to od neho neočakával. A okrem toho, môže to vidieť aj plno iných ľudí. No on akoby sa o to nestaral. Akoby cítil, že je dôležité urobiť to práve tu a práve teraz. Akoby mu naozaj ležalo na srdci jej dobro.

Za normálnych okolností by sa tým toľko netrápila. Možno by na to myslela celý zvyšok dňa, to áno, ale potom by si to iba zapísala do zápisníka a bolo by po traume. Alebo by sa pri najbližšej príležitosti vyrozprávala priateľke, ktorá už o všetkom vie. Ibaže toto bolo niečo iné. Prečo práve teraz, keď si uvedomila, že by s ním mala prestať hrať tie úskočné hry? Prečo práve keď sa rozhodla ignorovať ho (a začínalo sa jej dariť), musí prísť do jej života ešte zásadnejším spôsobom ako doposiaľ? Bola z toho v šoku po celý zvyšok dňa. Vlastne nedokázala myslieť na nič iné, iba na tie krátke a bacuľaté prsty dotýkajúce sa jej zúboženého chrbta. Uvedomovala si, že to nesmie nikomu povedať. Všetci by si to zle vysvetlili. A vlastne ani ona nevedela, ako si to má vysvetliť. No nejako cítila, že interpretácie všetkých ostatných by sa razantne líšili od tej, ktorú mala ona.
Po celý víkend sa nedokázala prinútiť k ničomu, čo by nesúviselo s ním. Príbehy v knihách už nedávali žiadny zmysel, v televízii išli samé nezmysly. Ľudia rozprávali o nezaujímavých veciach. Dokonca aj ona sama bola nútená rozprávať o niečom, čo jej v tej chvíli nepripadalo dôležité. Nič už nedávalo zmysel. Jediné, na čo sa vedela poriadne sústrediť, bol ten piatok. A to, ako rýchlo sa mu podarilo zboriť jej hradby, ktoré proti nemu stavala. Nemôže sa o tom porozprávať, dokonca ani s priateľkou nie. Musela by sa totiž priznať ku istým veciam, ktoré si chcela udržať v tajnosti. Napríklad aj to, aký veľký na ňu dokázal mať vplyv. Nemohla to zveriť ani svojmu denníku, hoci ten by jej myšlienky určite zniesol. Jeho počet strán bol limitovaný, no jej myšlienky akoby nemali konca. Mala pocit, akoby jej hlava išla explodovať pod náporom toľkých otáznikov. Prečo??? Keby myšlienky bolo počuť, je si istá, že nápor toľkých otázok v jednej chvíli by určite nezniesol.
Sadla si na posteľ a zaborila hlavu do dlaní. "Toto nemá konca!" zaúpela. Mala pocit, že sa z toho zblázni. A predsa vie, že jediným východiskom je trpezlivo čakať na tú správnu situáciu (dúfala, že to bude už v pondelok), kedy ho bude môcť zahltiť aspoň polovicou otázok, ktoré jej jedna po druhej kriesili v hlave. Bolo odhodlaná nevzdať sa a dostať na ne poriadne odpovede. Ak ich nedostane, tento nápor myšlienok určite neprežije.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kayla Kayla | Web | 2. února 2014 v 20:37 | Reagovat

Ahoj! Práve som založila novú RPG stránku a budem veľmi rada, ak sa prídeš pozrieť. RPG je na tému "niečo ako Hunger Games, ale v 12. storočí" :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama