Vitajte na mojom blogu! Verím, že sa vám tu bude páčiť a že sa sem ešte radi vrátite. Zajka

Dobrá matka vs. zlá matka

21. dubna 2018 v 20:42 | Zajka |  Spraviť svet lepším
Áno, viem, každá matka chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Nechceme počuť, že sme niečo neurobili dobre, alebo že sme ako rodičia zlyhali. Koniec-koncov, sú to naše deti, naša vlastná krv, a preto vieme najlepšie, čo na nich platí a zaberá. A predsa ich aj najlepšie poznáme! Sme s nimi od ich narodenia, ba už od počatia. Čo nám do toho môžu hovoriť iní? Nech si to len sami vyskúšajú, obujú si naše topánky a prejdú v nich naše míle. A potom zistia, že v rámci možností sme ako rodičia urobili všetko, čo bolo v našich silách. Vydali sme zo seba maximum. Obetovali sme sa. A to je to najdôležitejšie! Alebo žeby nie?

Ak ste ten typ rodiča, čo deťom nikdy nič neodmietol, vždy ich dával na prvé miesto vo svojom rebríčku hodnôt, na vrchol pyramídy dôležitosti, neustále pre nich čosi vymýšľal a liezol ku nim do postieľky, pravdepodobne sa považujete za dobrú matku. No mám pre vás zlú správu. Z môjho nedávneho výskumu vyplýva, že dobré matky zvyknú mať tie najhoršie deti. A naopak, zo zlých matiek často vzídu dobré deti a dobrí ľudia, ktorí to v živote dotiahnu ďaleko. Prečo je to tak?

Dobré matky žijú s hlboko zakoreneným pocitom, že chcú pre svoje dieťa len to najlepšie. Čítajú rôzne prevratné knihy, skúšajú alternatívne metódy, rozhodujú sa, či očkovať, šatkovať, cumlíkovať, kupovať špaldové a pohánkové výrobky, praktizovať vzťahovú výchovu a chodiť naboso. Dokonca navštevujú rôzne špecializované prednášky a semináre na dané témy a radia sa s mamičkami v materských centrách a na diskusných fórach. Záleží im na toľkých drobných veciach, v ktorých sa piplú až natoľko, že si neuvedomujú svoju výchovu ako celok. To, že ich správanie deťom vlastne škodí. Iste, každá z týchto vecí môže (i nemusí) byť sama osebe prospešná. Ale snažiť sa nasilu svojmu dieťaťu vytvoriť tie najlepšie podmienky pre dokonalý život, to je už prehnané.




V prvom rade, prečo si vlastne myslíme, že tieto veci nám tie podmienky vytvoria? Sú to čiastkové problémy, ktoré môžu pomôcť, ale na svete existujú aj oveľa dôležitejšie veci. Nevyrastali sme my predsa na sladkých pšeničných piškótach? Netrestali nás rodičia, keď sme urobili niečo zlé? Nemali sme úctu voči autoritám? Nemali sme rozbité kolená a odreniny, neboli sme nikdy chorí ani pohádaní? Nikdy sme sa na smrť nebáli? Ale áno, zažili a prežili sme to. A vďaka tomu sme zažili aj pocit skutočného priateľstva, keď nám niekto pomohol alebo keď sme sa pomerili; a pocit úľavy, keď nás niečo prestalo bolieť, alebo keď sme sa už prestali báť. Na našom dospievaní nebolo vždy všetko tip-top. Ani naše podmienky na dozrievanie neboli vždy dokonalé. Ale zlé veci, ktoré sa nám prihodili, nás naučili to najdôležitejšie. Pravé hodnoty, ako sú priateľstvo, trpezlivosť, vytrvalosť, úcta, obetavosť, ľútosť, pokánie, empatia, čestnosť, úprimnosť, zodpovednosť a samostatnosť. A to sú veci, ktoré nás pohánkové chrumky nenaučia.

Naproti tomu zlá matka nedáva svoje dieťa na vrchol svojej hodnotovej pyramídy. Vedie si svoj vlastný život, plný svojich priateľstiev s inými ľuďmi (nie výlučne s inými mamičkami) a svojich záujmov. Dieťa nie je stredobodom jej rodinného života, práve naopak. V strede sú milujúci sa manželia a ich vzájomné láskyplné a dôverné puto. Ich vzťah tvorí základ celej rodiny. A deti sú všade okolo nich. Nenechajú sa nimi od seba rozdeliť. Zlá matka sa zvíta najprv so svojím manželom, až potom s deťmi. A takisto to urobí aj jej manžel. Zlá matka nepribehne ku dieťaťu od varenia, keď vidí, že si chce vybrať knihu z poličky, na ktorú nedosiahne. Nechá ho tak. Dá mu slobodu, aby mohlo rozvíjať svoju kreativitu, logické myslenie a samostatnosť. Pre dieťa je to dobrodružstvo. Takto sa učí veciam dôležitým pre život. Keď rieši svoje malé problémy. Žiadne príbehy z kníh, ani mamičkino poučovanie, ho nenaučí toľko, koľko sa naučí pozorovaním druhých a prežitím na vlastnej koži. Takže mamička by si mala dvakrát rozmyslieť, či chce, aby ju dieťa videlo hekticky behať po byte a skákať od jednej činnosti k druhej, alebo radšej aby bolo svedkom toho, ako veľmi sa jeho rodičia ľúbia. Možno to znie priveľmi sentimentálne, ale je to tak. Duchovné hodnoty budú pri výchove vždy dôležitejšie než materiálne dobrá. A na to, aby sa im deti naučili, nestačí im to iba povedať. Budú si musieť prejsť dlhou cestou plnou bolestných skúseností a sklamaní až po uzdravovanie. A to je proces, ktorý za nich nemôže urobiť žiadna z nás.

Čo vyrastie pod ochrannými krídlami dobrej a starostlivej matky? Nevďačné, nesamostatné, netrpezlivé dieťa so sklonmi panovať a terorizovať, ktoré vidí seba ako stredobod všetkého diania. Znie to ako pritiahnuté za vlasy? Nuž... spomeňme si, že dobré matky mu vždy zložili knižku z poličky, len čo sa ku tej poličke priblížilo. Program dňa sa vždy odvíjal od dieťaťa: dnes sa ide do materského centra, na pieskovisko, počľapkať sa v bazéniku, popozerať zvieratká v ZOO, prejsť sa po lesíku... všetko to vždy bolo o dieťati a o jeho krásnych zážitkoch, ktoré sprevádza jeho starostlivá a všadeprítomná mamička.

Čo je plodom zlej matky? Dieťa so zdravým sebavedomím, ktoré pozná svoje miesto a postavenie v rodine (cíti sa jej pevnou súčasťou, hoci nie je stredobodom jej diania a rozhodovania). Je samostatné a kreatívne, zvedavé a odvážne, pozná hodnotu skutočného priateľstva a je schopné vrúcnych citov. Keď ho matka ako malé niekam vzala, bolo to preto, že tam chcela ísť ona a dieťa ju sprevádzalo. Bolo súčasťou matky, od ktorej sa postupne oddeľovalo a vyvíjalo si vlastnú individualitu a autonómiu. Nebolo hneď od začiatku princiatkom, najdôležitejším a rozhodujúcim činiteľom rozhodovania v rodinných záležitostiach. Bol to malé dieťa, ktoré bolo ale od začiatku integrovanou súčasťou rodiny. Hlboko sa v ňom zakorenil pocit spolupatričnosti, a od toho sa potom mohli odvíjať ostatné pocity a hodnoty.

Dobré matky to často myslia (ako inak) veľmi dobre. No (mylne) sa domnievajú, že ich dieťa si z ich výchovy vezme úplne iné hodnoty a závery, než aké mu ponúkajú. Očakávajú, že dieťa vníma ich obetavosť a vytrvalosť, empatiu a záujem, a že im to na oplátku opätuje. Na jednej strane ho podceňujú a neveria, že je schopné prežiť negatívne pocity ako sklamanie, bolesť a odmietnutie. No preceňujú ho, keď veria, že samé príde k zisteniu, že všetko, čo sa mu dostáva, nie je samozrejmosť, ale že za tým stojí veľa námahy. Veď ono ani nevie, čo tá námaha vlastne je. Nikdy sme mu nedali príležitosť okúsiť ju.

Milé dobré matky,
viem, ako veľmi milujete svoje deti. Viem, že by ste pre nich urobili všetko na svete. Že im chcete na rozvoj poskytnúť tie najlepšie podmienky. Že im chcete ukázať všetky tie úžasné stránky života, aby si v živote nezúfali a vedeli, že stojí za to žiť. Aby to nemali také ťažké, ako ste to možno mali v živote vy. Možno ste boli deťmi zlej matky. Možno sa vám dostatočne nevenovala a vy ste si povedali, že to urobíte inak. Museli ste sa krvopotne vypracovať, svoju osobnosť, záľuby, priateľstvá, kariéru... stal sa z vás silný človek. Chcete, aby aj vaše dieťa bolo také silné. Len s malou výnimkou, aby sa s tým nemuselo trápiť úplne samo. Ochotne mu pri tom pomôžete. Ale takto to nejde. Berte, prosím, na vedomie, že byť dobrou matkou nie je len o tom, že ste tu vždy pre nich, že ste im pomáhali. Je to aj o tom, vedieť sa ovládnuť, zahryznúť si do jazyka, byť voči nim trpezlivá a hoci ich akokoľvek ľúbime, vedieť si udržať odstup a hranice. Dať im priestor na vlastné prežívanie a spoznávanie sveta, na vlastný život.

Milé zlé matky,
viem, že sa kdesi v kútiku srdca trápite. Viete, že nie ste práve "materinský" či "rodinne založený" typ. Máte isté záujmy, ktoré pre vás veľa znamenajú a nechcete ich vymeniť za hrkanie hrkálkami a počúvanie detských pesničiek. Nechcete sa zmeniť na neupravené strapaté ženy v teplákoch s kruhmi pod očami, zatiaľ čo vaše deti budú oblečené ako princezničky. Možno deťom navlečiete zodraté nohavice na traky a necháte ich hrať sa na ihrisku, zatiaľ čo si robíte svoje veci. Ale poviem vám jedno: nohavice na traky vašim deťom žiadnu traumu nespôsobia. Hlavne buďte pre svoje deti živým príkladom toho, ako žiť život s radosťou a nadšením. Možno neviete, ako deťom veci vysvetľovať, ale to vôbec nevadí. Len im dovoľte, aby vás mohli sledovať, ako žijete svoj život, a niečo sa z toho naučiť. Neskrývajte pred nimi ani svoje nedostatky, zlyhania a neúspechy. Nech ich vidia a nech vidia aj to, ako sa s nimi vysporiadate. Toto je najlepšia škola života.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama